GemerInfo.sk, foto: GemerInfo.sk | 29.8.2020

Gotická cesta je nádherná, sprievodcovia nezaujali (recenzia + foto)

Otvárať gotickú cestu turistom je fantastický projekt. Okrajovej časti v R. Bani a R. Brezove však venovali organizátori menej pozornosti.

Napriek tomu, že sa tento rok podarilo urobiť významné kroky k zvýšeniu propagácie roky nepovšimnutého gemerského klenotu, gotická cesta potrebuje ešte viac pozornosti. A aj nadšených sprievodcov.

Zabudnutý klenot Gemer-Malohontu – stredoveké evanjelické kostoly, sa začínajú prebúdzať a otvárať návštevníkom. O postupné zmeny sa zaslúžilo občianske združenie Gotická cesta, ktoré sa však venuje prevažne kostolom v rožňavskom a jelšavskom okruhu. Pridal sa Banskobystrický, i Košický samosprávny kraj, ktoré pred niekoľkými dňami deklarovali spoločnú podporu nominácie stredovekých nástenných malieb v 12 kostoloch na Gemeri a v Malohonte, ktoré sa uchádzajú o značku Európske dedičstvo.

29. augusta počas podujatia Gotická cesta otvorená sprístupnili 13 kostolíkov v okresoch Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota.

My sme v tento deň navštívili kostolíky v Rimavskom Brezove a Rimavskej Bani, ktoré sú popri kostolom gotickej cesty v Štítniku, či Kraskove menej známe a propagované.

V Rimavskom Brezove prebiehala v rokoch 2005 – 2019 rekonštrukcia interiéru, preto sme k nemu prichádzali s najväčším očakávaním, o to viac, že v roku 2012 získal cenu Kultúrna pamiatka roka. Ku kostolíku vedú hnedé turistické značky, ktoré nás presne nasmerovali až pred kostol. Kostol je situovaný v strede obce v zastavanom území a odfotografovať ho z pekného uhla spolu s obranným múrom nebolo jednoduché kvôli elektrickým káblom.

Turista chce fotku na pamiatku. Elektrické káble sú nepriateľ

Pri vchode hneď zaujali dva impozantné náhrobné kamene. Kostolík mal fresky odhalené kompletne iba v starom presbytériu a niektoré zaujímavé fresky v starej časti lode, v súčasnej lodi pristavanej v roku 1893 už nič zaujímavé nebolo. Pri vchode bola na lavici umiestnená návštevná kniha, ktorá mala zmapovať počet turistov, ktorí kostolík navštívili. Kniha bola ešte o 11:45 prázdna, nikto sa do nej nezapísal, (hoci aj počas našej návštevy tam bolo približne 10 ľudí) a sprievodca nijako nemotivoval návštevníkov, aby sa zúčastnili potrebných štatistík, čo je určite na škodu pri zhodnocovaní úspešnosti „dňa otvorených dverí“. Sprievodkyňa síce mala naštudované základné informácie, ale na viaceré otázky zvedavých návštevníkov odpovedať nevedela. „To by vám vedel povedať reštaurátor fresiek pán Janšto,“ odvetila. Ten ale prítomný nebol.

Náhrobné kamene pri vstupe

V R. Brezove sú fresky odhalené viacmenej iba v pôvodnom presbytériu. Podlaha je pôvodná, stará približne 700 rokov

Vzadu pôvodná loď kostola, v predu prístavba z r. 1893. Tá oproti iným kostolíkom nemá čím zaujať

Škoda. Práve reštaurátor mohol byť sprievodcom, spoločne s farárkou, prípadne miestnym historikom, ktorý sa téme venuje. Sprievodcovia – pravdepodobne  brigádnici nemôžu dokázať zaujať, odhaliť tajomstvá, zaujať turistu legendami, príbehmi a trebárs i dohadmi, ktoré vyrazia dych. A gotická cesta má čím vyrážať dych.

Ďalšie fotografie stredovekého evanjelického kostola v R. Brezove nájdete v galérii na konci článku.  

V Rimavskej Bani návesti chýbali, chvíľu nám trvalo správne zaparkovať. Kostolík bol fotogenickejší, káblov bolo minimum. Je obohnaný vysokým múrom, azda najvyšším, aký sme pri týchto kostolíkoch doteraz videli, so zachovanými strieľňami a zaujímavejší, ako ten brezovský. Vo vnútri obvodového múru stojí niekoľko starých náhrobkov, ktoré by si zaslúžili osobitný výklad. Správca však zabudol pokosiť areál za kostolom, turisti kostol obchádzali cez žihľavu. Pozorné oko si na kostole všimlo aj niektoré prvky, ktoré tam nepatrili. Tu a tam trčiaci plech namiesto škridlí, sklo v okienku sakristie nahradené sklobetónovými kockami.

Fotogenický kostolík v R. Bani s vysokým múrom so strieľňami. Paráda

Cez žihľavu. Nečakalo sa, že turisti si pozrú aj areál?

Romantický kútik kazí plechová strieška a sklobetónové kocky v okne. Výmena za niečo vhodné by stála pár desiatok eur

Staré náhrobné kamene po vnútornom obvode.

Schodíky do veže. Musí z nej byť pekný výhľad, ale mreže boli zamknuté.

Najvzácnejšia je freska s tzv. Ladislavskou legendou, zaujal i pekný drevený chór. Strop bol žiaľ takto zakrytý kvôli rekonštrukcii.

Impozantné drevené lavice s dátumami zo 17. a 18. storočia. Kto v nich sedával?

Pred vchodom do kostola si zrejme sprievodkyňa odstavila svoj bicykel, takže každý fotograf musel opäť hľadať správny uhol bez neho. Sakristia bola zamknutá, na schodíkoch do veže so zvonicou bola železná mreža. Kostolík dýcha atmosférou, drevený chór je krásne zdobený. Fresky v presbytériu neboli tak pekne odkryté ako v R. Brezove, v tom jedinom mal kostolík v Brezove navrch. Kostolík v Bani má aj drevený kazetový strop, ktorý však je kvôli rekonštrukcii žiaľ prekrytý doskami, škoda, mohli z neho ukázať aspoň malý kúsok. Impozantné drevené lavice s nápismi s letopočtami zo 17. a 18. storočia boli nádherné, dalo by sa o nich určite veľa rozprávať. „A táto stará lavica? Čo je na nej napísané, kto tu sedával, kto ju vyrobil?“ – „To neviem, bohužiaľ“, znela odpoveď sprievodkyne. Pritom by úplne stačila legenda, dohad, myšlienka, kto to asi mohol byť – bohatí mešťania, ťažiari zlata, donori výstavby kostola, cirkevná vrchnosť, ktovie. Turistovi stačí aj legenda.

Ďalšie fotografie stredovekého evanjelického kostola v R. Bani nájdete v galérii na konci článku. 

Záver: 

V porovnaní s nedávnou návštevou kostola v Ochtinej, kde nás miestny farár doslova vtiahol do kostola a celú hodinu nám rozprával o najzaujímavejších tajomstvách, trčiacich kostiach, pikoškách na každej freske, tajomných latinských nápisoch, epitafoch, náhrobkoch a ukázal nám aj poslednú skriňu v sakristii a poslednú kľúčovú dierku, sme museli ostať v Rimavskom Brezove a Rimavskej Bani trošku sklamaní. V Ochtinej sme ako turisti vhodili na opravy kostolíka 30 € a kúpili si publikáciu za ďalších 8 €. V R. Brezove a R. Bani sme absolvovali približne po 10 minút a motiváciu prispieť sme nemali. A to je tiež cieľom turizmu, presvedčiť turistu, aby nechal v regióne svoje peniaze – či už na ďalšiu záchranu pamiatok, alebo služby, ktoré môžu vytvoriť pracovné miesta.

Sprístupňovanie gotickej cesty je nepochybne fantastický projekt a združenie Gotická cesta si zaslúži za svoju činnosť iba pozitívne hodnotenia. Na parkoviskách pri kostoloch stáli autá okrem značiek okolitých okresov i s košickými a bratislavskými značkami. Či odchádzali títo turisti spokojní si netrúfame hodnotiť. My sme uchvátení neboli, výklad a vedomosti v R. Brezove a R. Bani nezaujali, nedozvedeli sme sa dokonca ani toľko, ako sme už vedeli z bedekrov a internetu. V rámci takéhoto „dňa otvorených dverí“ by si turista zaslúžil dostať sa aj do sakristií, zvonice a iných tajomných priestorov. To sa nám v R. Brezove, ani R. Bani nepodarilo.

O vyjadrenie sme požiadali aj organizátorov. Peter Palgut zo združenie Gotická cesta vysvetlil, že pri otvorení až 13 kostolov v rovnakom čase sa nedali zabezpečiť profesionálni sprievodcovia na každom mieste. „Chceli sme mať otvorené všetky kostoly a nie všade máme domácu podporu, bez ktorej sme v regióne, ktorý nemáme tak dobre zmapovaný, museli doplniť sprievodcov aj brigádnikmi, respektíve dobrovoľníkmi,“ vysvetlil Boldiš. Ako dodal, sprievodcovia mali za úlohu sami si naštudovať materiály, ktoré im zaslalo združenie Gotická cesta.

Takéto vysvetlenie je určite prijateľné a pochopiteľné. Je to aj smola našich redaktorov, ktorí si vybrali okrajovú časť gotickej cesty, nie hlavné atrakcie. Naša mierna kritika nesmeruje na združenie Gotická cesta. Tí si očividne zapojením kostolov, v ktorých nemajú lokálnych nadšencov, zobrali na plecia ťažkú úlohu. Kritika by sa mala upriamiť na správcov kostolov – duchovných, ale i reštaurátora, ktorý po 14 rokoch reštaurovania mohol stráviť jeden deň navyše a oboznámiť turistov s tajomstvami, ktoré za 14 rokov a financie z verejných zdrojov objavil. To je naozaj škoda, pretože tam je skrytý potenciál a svoje príbehy majú aj gotické maľby a architektonické prvky v Rimavskom Brezove a Rimavskej Bani.

Treba povedať, že dobrovoľníctvo, nech je aj menej vydarené, si nezaslúži kritiku. Veríme, že táto recenzia bude podnetom na ďalšie zlepšovanie. Každopádne projekt, o ktorom sa hovorí už 30 rokov sa rozbieha vďaka združeniu Gotická cesta. Za to im patrí veľké uznanie. 

Ak Vás téma gotických kostolov zaujíma, čoskoro je v Kraskove pripravené ďalšie podujatie: 

Fotogaléria

Foto dňa