Peter Tóth, foto: Gemerinfo.sk | 16.9.2020

Paraglidingu sa venuje už 30 rokov: Nikdy som nelietal mimo regiónu

KLENOVEC – Je rodákom z Rimavskej Soboty, no dlhé roky žil v Hnúšti. Reč je o 69-ročnom rekreačnom paraglidistovi Petrovi Tóthovi, ktorý sa tomuto koníčku venuje už tridsať rokov. V rozhovore pre Gemerinfo.sk opísal svoje začiatky, pády či výbavy na lietanie.„Už ako študent som videl pri túre na Martinských Holiach štartovať rogalistu a odvtedy som začal túžiť po lietaní. Videl som ich  lietať aj v Muráni a pochopil som, že je to náročný šport. Ani manželka nesúhlasila, aby som sa dal na také lietanie. V roku 1990 som v rádiu počul rozprávať o novom a jednoduchom športe – lietaní na padákovom klzáku (PK), a že takéto kurzy robí firma Sport centrum Vysoké Tatry. Výcvikový terén mali v Lendaku, ale sídlili v Tatranskej Lomnici. Videl som, že ten, kto zle odštartoval skončil hneď v kríkoch. Vtedy som si povedal, že to robiť nechcem. No nakoniec som sa k tomu odhodlal, ale nevedel som vzlietnuť ako ostatní na kurze. Vtedy ma Róbert Gálfy (slovenský horolezec, pozn. red.) podkopol a už som letel,“ uviedol Tóth s tým, že hneď, ako si odskúšal paragliding, tak si zakúpil padák.

Kokava nad Rimavicou

Ako ďalej doplnil, prvý kopec, z ktorého začali lietať bol na Ráztočnom – za Klenovskou priehradou, pretože vtedy spĺňal ako jediný v okolí podmienky na vtedajšej výkonnosti PK. „Od vtedajšieho ministra pôdohospodárstva Pavla Koncoša sme žiadali povolenie, aby sme mohli vypíliť nejaké stromy či kríky. Dostali sme povolenie, vzniklo tam štartovisko a začali sme tam lietať spoločne s manželkou a dvomi dcérami,“ priblížil a dodal, že postupne sa k nim pridali ľudia z Tisovca, Klenovca, Rimavskej Soboty, Kokavy nad Rimavicou a Lučenca.

Do vzduchu sa vzlieta s takmer 20 kg navyše

V rozhovore ďalej Tóth ozrejmil, čo tvorí povinnú výbavu skokana a s akou hmotnosťou navyše je potrebné vzlietnuť do vzduchu. „Keď sa nabalíme na lietanie, váži to okolo 17 – 20 kíl. Všetko to tvorí sedačka, záchranný padák, padák, oblečenie, prilba, vhodná obuv, voda na pitie, prístroje na ukazovanie výšky, signalizácie, či sme v stúpavom alebo klesavom prúde, silu vetra a rýchlosti a smer letu. Keď fúka silnejší vietor tak tej vody musíme zobrať viac, aby sme mali väčšiu záťaž,“ tvrdil.

Nechodí lietať mimo nášho regiónu, nakoľko sú u nás výborné podmienky na tento šport

Ako ďalej uviedol Tóth, považuje sa za atypického skokana. Nechodím nikde inde, lietam len v regióne. Skákal som zo Sinca, Ostrej, Skorušinej, Klenoveckej poľany, Šajby, Hradovej, Čiernej skale pod Tŕstím, Rejkova či z Maginhradu. Ak by som ich mal napočítať všetky, je ich približne 24,“ vyslovil Tóth s tým, že ich zámerom nebolo chodiť po republike za lietaním ale to, aby práve do nášho regiónu chodili paraglidisti zo Slovenska. Pri našej návšteve ich štartoviska tam boli paraglidisti z Košíc, Bratislavy či Popradu.

Štartovisko nad Klenovcom – Slopovo (Laz)

Tóth ďalej priblížil, že ak na celom Slovensku fúka silný vietor, na štartovisku v Klenovci sú ideálne podmienky na paragliding. „Vtedy sa tu zhrnie toľko pilotov, a tí najlepší robia 8-hodinové lety cez trasu Klenovec – Kráľová Hoľa, Poľana – Lučenec – Fiľakovo – Rimavská Sobota – Tornaľa – Tisovec – Klenovec,“ ozrejmil.

V závere rekreačný paraglidista poďakoval všetkým z okolia, ktorí sa zapojili do tohto športu, alebo ho prijali. „Sme vďační Klenovčanom, Kokavčanom ale aj obciam pod Maginhradom, že prijali tento náš šport. Nie je to tak všade celkom bežné. Rovnako sa chceme poďakovať klenoveckému roľníckemu družstvu, že nám dovoľuje lietať z ich pozemkov a súhlasili, že sa tieto naše štartoviská mohli stať oficiálnymi štartoviskami Leteckej amatérskej asociácie SR, ktorá tento šport zastrešuje,“ ukončil.

Fotogaléria

Foto dňa