GemerInfo.sk, foto: archív R.K. | 27.8.2020

Robo Krupár: Štve ma, že na náš región pozerajú ako na zaostalý

Má zmapovaný celý región ako redaktor lokálnej televízie, je viceprezidentom československého wrestlingu, vyštudovaný filozof a v súčasnosti šéfredaktor novej TV. Reč je o Soboťanovi, ktorý je doma v Tisovci, jeho pohľade na región i na život: Robovi Krupárovi.

Na čo z detstva v Tisovci si spomínaš najradšej?

Patrím medzi jednu z posledných generácií, ktorú úplne nepohltili technológie, takže detstvo bolo viac ako pestré. Odreté kolená, rozbité lakte a modriny boli u nás na dennom poriadku. Na bicykloch sme lietali ako šialení, dnes nechápem, ako sme to mohli prežiť viacmenej v zdraví (smiech). Hlavne keď vidím deti s chráničmi a prilbami, my sme nemali nič. Veľmi rád som s kamarátmi chodieval popod Zlámance a k rybníku, dalo sa tam hrať na osemdesiat rôznych spôsobov. Raz som prišiel domov s hrdzavým klincom v nohe, potom s krvavými kolenami ktoré mi susedka kvôli dezinfekcii oblievala vodkou, inokedy musela mama prať krvavé tričká. Samozrejme sme aj my hrávali videohry, veď v tom čase sa k nám dostala konzola Playstation, no denný program sme mali rozdelený. Chvíľu hrania pred telkou, následne sa išlo von a vystrájali sme až do večera.

Spomienka na detstvo v Tisovci

Úplne najradšej asi spomínam na celodenné futbalové turnaje v areáli SOŠ, kde sme hrali na betóne s dierami a hádzanárskymi bránami. Dodnes mám kvôli tomu tzv. „vyskakovacie členky“, počet výronov ani nedokážem spočítať. Hrali sme za každého počasia, dokonca aj počas búrok a našou jedinou starosťou bolo, či bude alebo nebude pršať. Ak začalo liať, vzali sme do rúk metly, povymetali vodu z ihriska a išlo sa na vec. Niekedy sa nás tam stretlo aj osemnásť. Krásne časy!

Bol si slušný chalan, alebo problémový rebelant?

Keď som niečo vyviedol, musel som za to niesť následky, tak ma vychovala mama. Raz som loptou vybil okno a 500 korún ktoré som dostal na narodeniny muselo ísť na opravu. Za tento spôsob výchovy som jej veľmi vďačný. Na Základnej škole som raz dostal pokarhanie riaditeľom školy, ale inak so mnou neboli väčšie problémy. Bol som taký typický chalanisko, živý, ktorý občas niečo vyviedol.

Počas vysokej školy, ešte s dlhými vlasmi

Čo si urobil ako prvé, keď si skončil vysokú školu? Bol si už rozhodnutý, ako chceš pokračovať?

Opil som sa v legendárnej Nebre (smiech). Tesne pred ukončením štúdia sa mi črtala práca v istej košickej televízii, pretože som sa chcel venovať práci v médiách, či už pred kamerou alebo ako žurnalista. Situácia sa však vyvinula tak, že som sa vrátil domov, a to z osobných dôvodov. Nebola to tá pravá, čo vám budem hovoriť (smiech). Zamieril som teda do Popradu, kde som sa stal šéfredaktorom istého portálu. Následne som v tom istom meste vyskúšal inú prácu, robil som marketing, no vydržal som tam mesiac, nebolo to nič pre mňa.

Robov prvý rozhovor s wrestlerom Nigelom McGuinessom, vďaka ktorému sa stal reportérom.

Ako si sa dostal k práci redaktora regionálnej TV Rimava?

Po konci svojho pôsobenia pod Tatrami som hľadal nové výzvy a náhodou som narazil na inzerát, že hľadajú redaktora. Životopis som im poslal viacmenej zo srandy, pretože sa mi nepáčila predstava žiť v tak malom meste, hlavne po piatich rokoch strávených v Košiciach a roku v Poprade. Pozvali ma na pohovor, pokecali sme a prijali ma. V tom čase som už mal na konte pár vystúpení pred kamerou, s kamarátom sme robili nejaké videá na YouTube. Zaujímavosťou je, že som ich prvú ponuku odmietol, prehovoril ma až vtedajší riaditeľ Vlado. Dlhé mesiace ma mrzelo, že som nevyskúšal vyššie spomenutú televíziu v Košiciach, takže keď som sa dohodol s Rimavou, bral som to tak, že sa pomyselný kruh uzavrel.

Príjemná práca televízneho redaktora

Hneď si sa presťahoval z Tisovca do Rimavskej Soboty?

Áno, presťahovanie sa bolo logickým krokom. Chcel som lepšie spoznať mesto a ľudí.

Čo je pre Teba viac doma, Rimavská, alebo Tisovec?

V Rimavskej Sobote som už pomerne zabývaný a občas sa stane, že v konverzácii s niekým poviem „idem domov“, no skutočným domovom pre mňa vždy ostane Tisovec. Rodné mesto je rodné mesto, však?

Je podľa Teba veľký rozdiel medzi Rimavskou a Tisovcom? Okrem národnostného zloženia aj v ľuďoch, ich mentalite, správaní atď.?

Nejaký obrovský kultúrny šok to nie je, no Tisovec je podľa mňa z hľadiska mentality obyvateľov v okrese Rimavská Sobota len na papieri. Sme najsevernejšie položeným mestom okresu a je to poznať, myslím si, že skôr patríme do Horehronia, s Bystričanmi a Brezňanmi máme viac spoločného.

Aké typy reportáží Ťa najviac bavili a aké vôbec nebavili?

Som typom redaktora, ktorý dobre zvládal záťažové situácie, predstavme si napríklad masovú akciu s viac ako tisíckou návštevníkov. Skrátka veci, pri ktorých musíte mať v zadku vrtuľu a byť aktívni. Boli dni, keď sme museli obehať aj štyri rôzne podujatia za pár hodín.

Robo s kapelou Metalinda

V mojom srdci budú mať vždy špeciálne miesto reportáže z charitatívnych akcií. Žijeme v spoločenskom marazme, negatívne veci sa predávajú najlepšie. Kauzy, vraždy, krádeže, človek si ani neuvedomí, že sa nachádza v začarovanom kruhu a každodenne hltá jednu negatívnu informáciu za druhou, ktorá sa následne prejavuje v jeho zmýšľaní. Preto som sa častokrát snažil zamerať na tie dobré veci. Navštívili sme psíkov v útulku vo Fiľakove aby si našli nový domov, zúčastnili sme sa Maratónu dobrej vôle, v rámci ktorého sa šili deky pre deti v detských domovoch a nemocniciach, zachytili sme radosť v očiach chudobnejších obyvateľov Hnúšte, keď im primátor pred Vianocami odovzdal dary od občanov mesta, stretli sme sa s babami z organizácie Úsmev ako dar, pomohli sme školám vyhrať rôzne granty, bolo toho dosť. Potešia však aj stretnutia so známymi osobnosťami. Človek získa nové priateľstvá a možno aj pohľad na svet. Sú to predsa ľudia, ktorí v živote niečo dokázali, tak prečo sa neinšpirovať? Peter Lipa, Metalinda, Laci Strike, Ine Kafe, Matej Landl, Šoko, Andrej Bičan, Adela, Sajfa a mnohí ďalší vo mne niečo zanechali. Aj kvôli týmto dôvodom ma príliš nebavili politické témy, no paradoxne zasadnutia vlády boli zaujímavou skúsenosťou, pretože to bolo chaotické a človek bol „hodený do vody“. Príliš som nemusel ani témy na úrovni samosprávy.

Natáčanie s Adelou a Sajfom

Je nejaká zaujímavá príhoda, ktorú si zažil pri natáčaní?

Najviac mi utkvelo v pamäti výjazdové zasadnutie vlády v Hnúšti, ktoré sa uskutočnilo len pár hodín po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Vtedajší premiér pre istotu neprišiel a všade vládla mrazivá atmosféra. Mnoho kolegov z veľkých televízií tohto skvelého novinára poznalo osobne, bolo to tam ako na pohrebe.

Nedávno si odišiel do nám zatiaľ neznámej TV Florena. O čom je tento projekt a akú úlohu v ňom máš?

Florena je úplne nová televízia, ktorá bude pôsobiť v Novohrade a Podpoľaní. Lákalo ma byť súčasťou novovznikajúceho projektu, do ktorého môžem dať kus seba. Navyše budem pracovať v šikovnom a sviežom kolektíve. Riaditeľom je Vlado Vetrák, dlhoročný riaditeľ TV Rimava s bohatými skúsenosťami v oblasti marketingu a mágiu spoza kamery vykonáva Kristian Borzy, môj ďalší „súčasný ex-kolega“ z Rimavy, no a ja som šéfredaktor. Sme zohratí, spolupracujeme už roky a snažíme sa robiť veci sviežo, moderne. Po niekoľkých týždňoch fungovania sa môžeme pochváliť vynikajúcimi ohlasmi od divákov a organizátorov rôznych podujatí, čo nás nesmierne teší. Projekt sa bude postupne rozbiehať, už teraz máme kopu zaujímavých plánov. Na našej facebookovej stránke sa dozviete viac. Mimochodom, momentálne hľadáme šikovných externistov na pozície redaktor/kameraman, záujemcovia nám môžu napísať na náš Facebook 😊

Foto z festivalu Balvalfest v Kokave n. Rimavicou

Kde sa vidíš pracovne o 10 rokov? Bude to veľká TV, alebo niečo úplne iné?

Najradšej by som sa venoval len wrestlingu, ale k tomu sa dostaneme neskôr. Možnosť ísť pracovať do veľkej televízie som už mal, no priznám sa, že pre mňa nebolo lákavé opustiť región hlavne kvôli financiám. Žiť niekde vo veľkom meste je síce fajn, no je to finančne náročné. Navyše som mal pocit, že sa moje mediálne poslanie v Gemeri/Malohonte/Novohrade ešte neskončilo. S kamerou chcem navštíviť čo najviac zaujímavých ľudí a podeliť sa o ich príbeh s celým Slovenskom. Zanechať tu odkaz, vychovať si nástupcov a ísť niekam ďalej. Veľké televízie dovtedy môžu počkať 😊

Máš zmapovaný celý región Gemer – Malohont. V čom vidíš najväčšie pozitíva a negatíva nášho regiónu?

Pri natáčaní reportáže s M. Hamšíkom v Hnúšti

Máme tu krásnu prírodu a pamiatky. Práve turizmus je podľa mňa tou správnou cestou ako z Gemera a Malohontu urobiť región na úrovni. V Muráni sa v posledných rokoch udiali niektoré pozitívne kroky, hoci si stále myslím že nádherné prostredie Muránskej planiny by sa dalo využiť omnoho lepšie, no a špeciálnou kapitolou je Hnúšťa, kde sa hýbu veci k lepšiemu už nejaký ten čas. Veľmi ma teší, že sa podarilo zrekonštruovať Turecký most, že sa hovorí o vybudovaní kultúrnej zóny v areáli priemyselného parku, vedenie mesta je naozaj aktívne. V Tisovci vybudovali útulný lesný skanzen a zrekonštruovali legendárny areál Šťavice. Najväčšie pozitívum vidím v tom, že takýmto smerom začína uvažovať čoraz viac ľudí.

Redaktor na moto podujatí Jednou stopou do lesíka

Negatíva? Západ sa na nás stále pozerá ako na zaostalých, čo ma úprimne hnevá. Veď v mojom rodnom Tisovci zrušili ešte aj banku, nepomohla ani petícia. Je jasné, že všetci trpíme kvôli stavu ciest, no a práca je slabo zaplatená. Spomínam si na článok na istom bulvárnom portáli spred niekoľkých rokov, v ktorom sa písalo o tom, že obyvateľom Tisovca sa nechce pracovať, hoci je tu veľká nezamestnanosť a miestna fabrika príjma ľudí. Schválne však nespomenuli to, akú mzdu im ponúkali. Bola to almužna. Je jasné, že ľudia potom musia dochádzať do Brezna, Podbrezovej či Rimavskej Soboty.

P. Jablonický na MS v kulturistike v Hnúšti

Nelákalo Ťa ako mladého človeka nasledovať trendy a odísť z chudobného regiónu za prácou do veľkých miest, alebo zahraničia?

Ako som spomínal, päť rokov som študoval v Košiciach a plánoval som si tam aj pracovnú kariéru, rok som strávil v Poprade. Počas pôsobenia „doma“ som však zistil, že tu žije mnoho šikovných mladých ľudí, ktorí chcú niečo vybudovať. Je ohromne náročné fungovať v takomto prostredí a držím im palce. Čo sa týka zahraničia, vďaka môjmu koníčku som pred koronakrízou cestoval pomerne často, to človeka taktiež obohatí. Spozná nových ľudí a získa iný spôsob myslenia. Myslím, že každý mladý človek by mal podľa možnosti cestovať/vyskúšať pobyt inde, aby získal skúsenosti, ktoré by mohol následne v budúcnosti využívať napríklad doma.

Myslíš, že v regióne máme dobrých zástupcov v pozíciách starostov a primátorov?

Niekde áno, niekde nie, ale to je len môj osobný názor. Ako človek pracujúci v médiách musím ostať objektívny, takže nebudem nikoho menovať. Ale v niektorých mestách/obciach zavial po posledných komunálnych voľbách svieži vietor.

Ak by si mal vziať hostí zo zahraničia na 3 Tvoje najobľúbenejšie miesta v regióne, ktoré by to boli?

Najskôr by sme sa najedli na Salaši Zbojská, následne by hostia ochutnali minerálnu vodu Šťavica a potom by sme navštívili priehradu v Klenovci. Po ceste by sme sa zastavili aj pri Tureckom moste v Maši.

Máš aj jedno veľmi zaujímavé hobby, resp. job. Si viceprezidentom vo wrestlingovej spoločnosti Art of Wrestling, sídliacej v Prahe. Ako sa chalan z Tisovca dostane na popredné pozície wrestlingového manažmentu v Československu?

Wrestling je divoká show

Wrestling sledujem od jedenástich rokov a keď som mal 16 rokov, povedal som si, že založím vlastnú stránku. Prekladal som novinky, písal vlastné texty a začal robiť exkluzívne rozhovory so svetoznámymi wrestlermi. Na konte ich mám viac ako sto. Začínal som ako úplný amatér a postupne sa vypracoval. V roku 2012 som sa spojil s českým odborníkom Michalom Petrgálom, ktorý je známym komentátorom na staniciach Eurosport a Nova Sport, a pripojil sa k jeho webu Art of Wrestling. Boli sme dvaja nadšenci, ktorí do toho dávali všetok voľný čas, začali sme robiť podcasty ale po istom čase sme si povedali, že sa s webom nemáme kam ďalej posunúť. Rozhodli sme sa teda vytvoriť si vlastnú wrestlingovú spoločnosť, vôbec prvú v Českej republike a na Slovensku. Sme Čechoslováci, nedelíme sa, v tíme máme aj niekoľko Slovákov.

Potrebné skúsenosti sme získali aj počas organizovania troch veľkých podujatí najväčšej európskej spoločnosti westside Xtreme wrestling v Prahe, kde sme dostali možnosť pomáhať a pričuchnúť k tomu z inej strany. Bola to pre mňa vysoká škola. Pomáhal som so všetkým, najskôr som sedel na pokladni, potom som rozkladal stoličky v hale a nakoniec som mal na starosti ubytovanie wrestlerov. Splnil sa mi sen, veď som mal možnosť rozprávať sa s jedným z najlepších wrestlerov na svete, Nigelom McGuinessom z Anglicka. Zaujímavosťou je, že môj vôbec prvý rozhovor v kariére sa uskutočnil práve s ním. Mal som dosť veľký stres, rozprávať sa so svojím idolom v angličtine, navyše pred kamerou, to vôbec nie je jednoduché. Rozhovor však dopadol na jednotku a vtedy som sa rozhodol, že chcem pracovať ako redaktor/reportér. Nebyť wrestlingu, možno doteraz nespokojne sedím v nejakej kancelárii a nadávam, vďačím mu za veľa. Precestoval som mnoho krajín a získal nových priateľov.

V januári 2017 sme uskutočnili prvú show v pražskom kultúrnom dome Krakov, no a odvtedy je to jedna veľká jazda. Tričko som vymenil za sako a z nadšenca sa stal viceprezident. Na starosti mám (spoločne s majiteľom Michalom a Frankom Fehrmannom z nemeckej wXw) kreatívny proces, teda vytváranie jednotlivých zápasov, príbehov a určovanie víťazov. Vďaka skúsenostiam z televízie robím aj mediálne výstupy na sociálne siete, rozhovory či segmenty (niekoľkominútové šoty, ktoré posúvajú príbeh vpred). Dá sa povedať, že som takým wrestlingovým režisérom, „tu sa postav, teraz ho kopni“ (smiech). Sme jedna veľká wrestlingová rodina.

V apríli sme mali uskutočniť historicky prvú show na Slovensku, v Bratislave, no koronavírus nám trochu skomplikoval plány. Dúfam, že sa nám to podarí v priebehu budúceho roka.

S kamarátom Erikom Tužinským z Hnúšte, ktorý je profesionálnym wrestlerom

Myslíš, že v budúcnosti sa podarí priniesť wrestlingové podujatie aj na Gemer – Malohont?

S mojím dobrým kamarátom Erikom Tužinským, ktorý sa ako wrestler presadil v Kanade, sme o tom uvažovali. Erik je rodák z Hnúšte a kvôli koronakríze pôsobí doma, takže nikdy nehovor nikdy. Viem si predstaviť nejakú lokálnu formu wrestlingu, ideálne by však musel pomôcť nejaký sponzor, poprípade samospráva.

 Čo je pre Teba absolútny relax a aké je tvoje najzaujímavejšie hobby?

Keďže mám hektické povolanie, relaxom je pre mňa kľud, ideálne niekde na pive s kamarátmi. Takisto mám rád rum a dobrú whiskey. Čo sa týka zaujímavého hobby, wrestling je podľa mňa dosť exotický koníček, no málokto vie, že rád pozerám japonské anime, hlavne Dragon Ball. Všetci sme len veľké deti (smiech).

Vyštudoval si filozofiu na UPJŠ v Košiciach. Odflákol si to, len aby bol titul, alebo Ťa filozofia ako vedná disciplína fakt bavila?

Prvé dva roky ma škola bavila do veľkej miery. Bol som typom študenta, ktorý bol každý večer niekde na chodbovici či diskotéke, no napriek tomu som v druhom ročníku ako jediný získal prospechové štipendium. Mal som dobrý systém učenia, neučil som sa veľa, no efektívne. Veď na výške si treba hlavne užiť. Po troch rokoch som zistil, že s filozofiou sa človek nedokáže uplatniť a chcel som skončiť, no mama ma presvedčila, nech si urobím aj magisterský titul. Napokon to bolo správne rozhodnutie, pretože som sa zapísal na veľmi zaujímavý predmet „rétorika“, ktorý viedol Peter Vilhan. Pracoval ako divadelný a dabingový herec a režisér. Predtým vyučoval mená ako Vilo Rozboril. Vďaka nemu som objavil silné stránky svojho hlasového prejavu.

Ktorý filozof, alebo filozofická škola Ti je najbližšia a čím?

Thomas Hobbes, o ňom a Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi som písal aj diplomovú prácu. Leviathan považujem za jedno z najlepších filozofických diel vôbec. Hobbes tvrdil, že v prirodzenom stave je „človek  človeku vlkom“, správa sa voči tomu druhému nepriateľsky, pretože myslí len na svoj osobný prospech. Ide o nadčasovú tézu, stačí sa pozrieť, ako sa k sebe správajú ľudia v súčasnosti.

Ak by si si mal vyberať svoje štúdium dnes, bola by to filozofia, alebo niečo iné?

Asi by som išiel na žurnalistiku, respektíve na masmédiá.

Máš aj nejaký obľúbený výrok, alebo životné motto?

Dnes už nebohý wrestler Roddy Piper raz povedal: „keď si myslíš, že poznáš odpovede, zmením otázky“. Tento výrok sa dá interpretovať asi desiatimi rôznymi spôsobmi. Núti poslucháča premýšľať.

Akým výrokom filozofa Roba Krupára by si sa rád podelil na záver s našimi čitateľmi? 

Venujte sa tomu, čo vás baví a nebojte sa občas vystúpiť z komfortnej zóny. Možno v sebe objavíte skrytý talent. Život je predsa dlhý seriál, v ktorom stvárňujeme hlavné úlohy. Ďakujem každému, kto tento rozhovor dočítal do konca 😊

Fotogaléria

Foto dňa